Dlhšia turistika so psom je krásny plán, ale kŕmenie netreba riešiť až pri prvom bufete alebo na lavičke pod kopcom. Pes pri pohybe míňa viac energie, potrebuje vodu, prestávky a jedlo, ktoré mu nezaťaží žalúdok v nesprávnej chvíli. Keď si režim pripravíte dopredu, výlet bude príjemnejší pre psa aj pre človeka, ktorý nemusí uprostred trasy riešiť nevoľnosť, hnačku alebo únavu.
Začnite už doma
Kŕmenie pred túrou závisí od dĺžky trasy, kondície psa a času odchodu. Veľké jedlo tesne pred štartom nie je dobrý nápad, najmä pri aktívnych psoch, ktoré hneď po vystúpení z auta začnú ťahať a behať. Lepšie funguje ľahšia porcia niekoľko hodín pred odchodom a pokojné venčenie ešte pred cestou.
Ak idete skoro ráno, nedávajte psovi narýchlo plnú misku len preto, že „aby mal silu“. Plný žalúdok a prudší pohyb môžu spôsobiť nevoľnosť, vracanie alebo nepohodu. Ranný režim má byť pokojný, bez veľkých experimentov s novým krmivom, údeninou či zvyškami z večere.
Dôležité je poznať svojho psa. Inak bude zvládať trasu mladý border kóliak, inak starší jazvečík alebo pes s citlivým trávením. Ak neviete, ako reaguje na dlhší výkon, začnite kratšou trasou. Turistika má byť skúška režimu, nie súťaž, kto vydrží viac.
Energia počas trasy
Na dlhšej túre pes nepotrebuje hostinu, ale priebežnú podporu. Menšie dávky počas prestávok sú bezpečnejšie než veľké jedlo v polovici výstupu. Ideálne je kŕmiť vtedy, keď pes chvíľu oddychuje, dýcha pokojnejšie a nehrozí, že sa hneď rozbehne do ďalšieho stúpania.
Praktické sú ľahké, dobre prenosné odmeny, ktoré sa nedrobia po batohu a pes ich pozná už z domu. Kvalitné maškrty pre psov môžu byť na turistike užitočné ako rýchla motivácia, malá energetická podpora aj odmena za privolanie v rušnejšom prostredí. Najlepšie fungujú vtedy, keď majú jasné zloženie a nezaťažia trávenie.
Nepreháňajte to však s odmeňovaním každých pár minút. Pes síce rád prijme všetko, čo mu ponúknete, ale priveľa drobných kúskov sa na konci dňa zmení na veľkú porciu. Kontrola množstva je dôležitá najmä pri menších psoch, kde aj pár kúskov navyše znamená výrazný rozdiel.
Voda je dôležitejšia než jedlo
Pri turistike sa najčastejšie podcení voda, nie granule. Pes sa ochladzuje inak ako človek, rýchlo sa zadýcha a v horúčave môže byť problém už po pár kilometroch. Vodu noste vždy vlastnú, aj keď trasa vedie popri potoku alebo studničke.
Nie každý prírodný zdroj je bezpečný. V stojatej vode môžu byť baktérie, sinice alebo zvyšky nečistôt, ktoré psovi pokazia celý výlet. Ak mu vodu z prírody dovolíte, vyberajte radšej prúdiaci a čistý zdroj. Pri citlivom psovi je skladacia miska a vlastná fľaša najistejšia voľba.
Piť by mal pes pravidelne, nie až vtedy, keď lapá dych a odmieta ísť ďalej. Krátke napojenie každých 30 až 60 minút je praktickejšie než dlhá pauza po dvoch hodinách. Malé dúšky priebežne pomáhajú udržať výkon aj pohodu.
Čo zbaliť do batohu
Výbava na kŕmenie nemusí zabrať veľa miesta, ale musí byť premyslená. Ľahký psí balíček vám ušetrí nervy, keď sa trasa natiahne, počasie sa zmení alebo pes stratí chuť pokračovať. Pri dlhších výletoch je lepšie mať malú rezervu než improvizovať v dedinskom obchode.
Do batohu sa oplatí pribaliť:
- skladaciu misku na vodu
- fľašu vody navyše pre psa
- malé porcie známeho krmiva
- odmeny s jasným zložením
- sáčky na odpad a servítky
- uterák alebo ľahkú deku
Ak pes nosí vlastný postroj s kapsami, nezaťažujte ho zbytočne. Môže niesť ľahké veci, ale voda a väčšie zásoby patria skôr človeku. Váha na chrbte psa musí byť primeraná jeho veľkosti, veku a kondícii.
Kedy radšej nekŕmiť
Nekŕmte psa hneď po náročnom výstupe, keď je rozpálený, zadýchaný a ešte stále v pohybe. Najprv mu doprajte vodu po menších dávkach, tieň a pár minút pokoja. Jedlo patrí až po upokojení, keď sa telo vráti do normálneho tempa.
Opatrní buďte aj pri horských chatách a bufetoch. Klobása, hranolky alebo sladké pečivo môžu vyzerať ako milé prilepšenie, no pre psa sú to zbytočné tráviace riziká. Ak chcete, aby vydržal celú trasu, držte sa toho, čo pozná. Výlet nie je vhodný čas na „ochutnávky“.
Ak pes odmieta jedlo, spomaľte a sledujte ďalšie signály. Môže byť prehriaty, unavený alebo vystresovaný z prostredia. Nechuť do jedla na trase nie je vždy problém, ale v kombinácii s malátnosťou, vracaním alebo hnačkou už treba výlet skrátiť.
Po návrate z túry
Po návrate domov nedávajte psovi okamžite obrovskú porciu. Nechajte ho vydýchať, napiť sa a oddýchnuť si. Večerné kŕmenie po výkone môže byť o niečo výdatnejšie, ale stále by malo nadväzovať na bežný režim, aby sa trávenie zbytočne nerozhádzalo.
Skontrolujte aj labky, srsť a celkové správanie. Pes, ktorý vyzerá spokojne unavený, je v poriadku; pes, ktorý je apatický, trasie sa alebo opakovane zvracia, potrebuje pozornosť. Dobrý turistický režim nie je len o jedle v batohu, ale o tom, že počas celej trasy vnímate, čo vám pes ukazuje.
